Prepac... aj ja sa mylim...

Říjen 2008

Neuveritelny pribeh 5

22. října 2008 v 16:12 | super-baba |  zaujimavosti
Veľakrát som zažila pocity, ktoré sa dajú charakterizovať ako predtuchy. Napríklad vytuším v určitú chvíľu neohlásenú návštevu môjho otca.
Stalo sa mi, že som spala. Zrazu sa prebudím, niečo mi "napovie" choď k vonkajším dverám. "Čo mi šibe ?" pomyslím si. Nedá mi to, tak vstanem, prídem k dverám, otvorím ich a syn do nich práve vchádza. Nepočula som pred tým žiadny zvuk alebo hlas žiadnej osoby.
Keď mi zomieral svokor, nerozprával už s nikým. Vraveli, že každú chvíľku bude koniec. Bolo mi ľúto a veľmi som si priala, aby sa manžel mohol rozlúčiť s otcom. Skúsila som sa prihovoriť k svokrovi, rozprávala som sa s ním, akoby ma počul. Vravela som mu o synovi, že je tu a že ho máme všetci veľmi radi. Mojou túžbou bolo, aby sa ešte raz pozrel na syna. Svokor otvoril oči, dokonca otočil tvár na svojho syna, usmial sa, pobozkali sme sa a rozlúčili. Vedela som, že naposledy.
Mysľou mi prebehne spomienka na určitého človeka, či z rodiny alebo niekoho známeho, ktorého som nevidela dlhý čas. Bez toho, aby som na neho chcela myslieť, stále mi behá po rozume a nemôžem sa toho zvláštneho pocitu zbaviť. Niečo mi vraví: "Choď za ním". Jedna priateľka bola nemocná viac rokov. Zrazu som mala ten pocit, ktorý ma prenasledoval: "Choď teraz." Veď môžem ísť aj o týždeň. Prečo práve teraz ??? Išla som, kamarátka bola šťastná... Ešte tej istej noci som mala živý sen. Dotkla sa ma studená ruka mojej priateľky. Cítila som ten chlad. Povedala som jej: "Veď to ja by som ťa mala hladkať..."
Ona na to : "Nie, to je v poriadku."
Videla som jej krásny spokojný úsmev a stratila sa. Na druhý deň mi oznámili, čo som už "vedela" zo sna. Priateľka zomrela. Na jej pohrebe ma jej mamka prekvapila, keď mi povedala : "Ty si to vedela, však ?"
Mala som aj zaujímavé živé sny. Napríklad s mojim strýkom, ktorý zomrel pomerne mladý. Bol medzi nami pekný vzťah. Videla som ho v sne tak šťastného, s nekonečným pokojom.

Neuveritelny pribeh 4

22. října 2008 v 16:12 | super-baba |  zaujimavosti
Pred mnohými rokmi som v zime autom šiel po známej málo frekventovanej ceste. Bolo pekné slnečné zimné počasie, všade dookola čerstvo napadnutý sneh. Suchá asfaltová cesta sa vinula poľom. Na ceste žiadne auto.
Blížil som sa k jednej prehľadnej miernej ľavotočivej zákrute. Terén nad priekopou po ľavej strane cesty bol asi meter nad úrovňou cesty. Videl som, že v protismere nie je žiadne auto, chcel som zákrutu strihnúť po ľavej strane - v protismere. Odrazu vnútorný hlas mi naliehavo hovoril : "NIE !" Do zákruty som vošiel po "svojej" pravej strane. Uprostred ohybu zákruty som míňal malú bielu fiatku. Protiidúce auto som vôbec nevidel. Neviem, či biela farba fiatky splynula so zasneženým pozadím, alebo bola tak malá, že ju nebolo vidieť cez zvýšený terén. Viem však, že keby som neposlúchol vnútorný hlas, prejazd zákrutou by dopadol inak.

Neuveritelny pribeh 3

22. října 2008 v 16:12 | super-baba |  zaujimavosti
Bývam so sestrou v bratislavskej Petržalke a posielam príbeh, ktorý zažila moja sestra s priateľkou pred niekoľkými rokmi pri večernom venčení psov.
Pri rozhovore si všimli, že na neďaleký panelák sa z výšky rúti lietadlo. Viete si predstaviť ich hrôzu a paniku. Lenže odrazu si uvedomili, že nepočujú žiadny zvuk. A lietadlo bez zvuku - to je čudné, hovorili si dámy. Opantané úkazom sa rýchlo ponáhľali domov, ale ani tam nenašli pokoj. Na oblohe sa začali zjavovať zvláštne útvary, z ktorých sa potom vytvárali podoby zvierat a z diaľky sa ozývalo zvonenie kostolných zvonov. Priznám sa, doma sme im veľmi neverili. Lenže sestra sa dozvedela, že tieto úkazy videli viacerí ľudia, niektorí dokonca telefonovali na meteorologickú stanicu. O niekoľko dní nato prebehla svetom správa o tragickej udalosti - zničení dvojičiek v Amerike. O tejto udalosti sa sestra rozprávala aj s istou staršou paňou, ktorá jej potvrdila, že zažila podobný zvláštny úkaz na oblohe pred vypuknutím druhej svetovej vojny.

Neuveritelny pribeh 2

22. října 2008 v 16:11 | super-baba |  zaujimavosti
Po celý život som robil šoféra z povolania, ako sa nám predtým vravelo. Jazdil som na LIAZke. Mnohokrát mi manželka pri odchode do práci vravela : "Neponáhľaj sa, ja ti už neutečiem, dávaj si pozor."
Išiel som do Bratislavy, ako mnohokrát predtým, a manželka mi povedala pred odchodom : "Netúlaj sa, ale ponáhľaj sa domov, dobre?" Naložil som v Bratislave náklad a vydal sa na cestu domou. Cesta bola strašná. Spustila sa taká hmla, že nebolo vidno ani na krok. Tak som šiel pekne pomaly, veď kam sa ponáhľať? Zrazu som si z ničoho nič spomenul na slová manželky, ktorá ma prvýkrát v živote vyzvala, aby som sa ponáhľal domov. Nedalo mi to, pridal som plyn a vyrazil asi osemdesiatkou domov. Po ceste si v duchu vravím : "Som normálny ? Veď nič nevidím, chceš do niekoho naraziť ?" Ale bol som na diaľnici, tak čo sa mi môže stať ? O chvíľu som videl pred sebou nákladné auto s vlekom. Vravím si : predbehnúť či nie ? Kým som takto rozmýšľal, už som nákladiak predbehol. Po chvíli, neviem ako dlho to trvalo, som počul jasne húkanie sanitky. A nie jednej, ale viacerých. Ten nákladiak, čo som predbehol, sa na diaľnici začal otáčať a v tej hustej hmle došlo k hromadnej havárii kde zahynulo niekoľko ľudí a bolo veľa zranených. Bolo to z Bratislavy do Trnavy.
Pýtal som sa manželky, prečo mi tentoraz vravela, aby som sa ponáhľal domov. No nevedela mi to vysvetliť. Keby som išiel pomaly, ako som predtým, tak pravdepodobne aj ja som v tej kope havarovaných áut. A kto vie, ako by som dopadol.

Neuveritelny pribeh 1

22. října 2008 v 16:10 | super-baba |  zaujimavosti
Čakáreň u obvodného lekára býva málokedy prázdna. Asi pred mesiacom si tam vedľa mňa prisadla ženička, zrejme už v dôchodkovom veku, celá v čiernom. Z tváre sa dali vyčítať stopy žiaľu. O chvíľu sa k nej posadila známa, čoskoro zvrtla reč na čierne šaty i zármutok. V tvári mojej susedky. Nechtiac som si vypočul tento zaujímavý príbeh:
Nedávno vraj pochovala milovaného manžela. V to sobotné ráno vstal zavčasu, hoci ho nečakala práca ani neodkladné povinnosti. A on len vstať a vstať. Súril manželku s raňajkami, lebo vraj o deviatej hodine musí byť stoj čo stoj na cintoríne v obci N. Manželka, nič nechápajúc, sa dozvedala, prečo musí ísť na cintorín práve dnes a prečo tam musí byť už o deviatej. Ponúkla sa, že ho na cintorín, kde sú pochovaní jeho rodičia. Odprevadí popoludní. Muž odpovedal nevrlo a ani naliehanie manželky ho nemohlo udržať doma.
Ako bývalo zvykom, manželka mu prichystala diétne raňajky, lebo mal silnú cukrovku. Asistovala mu aj pri tom, keď si pichol inzulín.
Napokon manžel stihol autobusové spojenie do neďalekej obce N. Manželka, znepokojená jeho čudným správaním, odišla miestnou dopravou za synom na sídlisko. Čo sa to len s tým naším otcom porobilo? Vôbec si nevedela vysvetliť jeho čudné správanie. Doma našla syna, nevestu i tri vnúčatá. Zverila sa synovi so svojou neblahou predtuchou, či skôr obavou o otcov osud.
Synovi nebolo treba vravieť dva razy. Naštartoval osobné auto a všetci sa vydali za dedkom do cintorína. Došli, na miesto krátko po deviatej hodine. Už od vrát cintorína spoznal, syn postavu svojho otca, ako sa ťažko opiera o kamenný kríž nad známym hrobom. Pozvoľna, nebadane sa približoval k otcovi. Najprv mu zľahka položil ruku na plece: "Otec, nevrátime sa domov k mame?" Namiesto odpovede len tak-tak stihol zachytiť otcovo mŕtve telo pred pádom na hrob. Zrejme otca volanie osudu doviedlo na miesto skonu vo vopred predurčenom čase.

Viitaj!

22. října 2008 v 16:07 | super-baba

Welcome to my blog!!!!!!!! Vitaj! Vítej! Hello!


Co sa mi stalo...

22. října 2008 v 16:02 | super-baba |  kubanske tance

Na kubanske tance chodim s mojou najlepsou kamoskou, a kedze tam nemame satne, isli sme sa prezliect raz po treningu vycerpane na zachod. Prezliekali sme sa. Rozpravali sme sa, a zdalo sa nam nieco vtipne alebo nechutne, neviem uz co to bolo. Proste sme skrikli, a ucitelka sa nam zacala dobijat na dvere. Chcela som sa zasmiat, ale hanbila som sa. Je to nepekne smiat sa. Vosla dnu, a cumela na nas. Po chvili povedala: "co blaznite?!"

Ja s kamoskou sme len na nu pozerali.

Po chvili ucitelka odisla.

Moja kamoska povedala: "A co keby som bola na zachode? Aj tak by mi sem vtrhla?!"

Dospeli sme k nazoru ze jej asi preskocilo... asi...



Co si o tom myslis ty?


Cubano dance

22. října 2008 v 15:54 | super-baba |  kubanske tance

Chodim na kubanske dance. Je to velmi pekne a zaujimave. xD Mam rada orient, a preto si rada poskakujem aj v skole. Rada sa zabavam na tancoch s mojou naj kamoskou. Aj ked nam to ucitelka nedovoli. Mne to je jedno, niesom hracka ze kazdeho pocuvam na slovo. hehe...



Prekrútené informácie

18. října 2008 v 22:09 | super-baba |  Príbehy
Riaditeľ námestníkovi:
Zajtra o 10,00 hodine je zatmenie slnka, teda niečo, čo sa každý deň nevidí. Nech pracovníci nastúpia v pracovnom odeve na dvor. Pri pozorovaní tohto zriedkavého javu podám príslušný výklad. Pokiaľ bude pršať, nebude nič vidieť a v tom prípade pôjdeme do zasadacej miestnosti.

Inštrukcie námestníka vedúcemu prevádzky:
Na pokyn riaditeľa bude zajtra o 10,00 hodine zatmenie slnka. Pokiaľ bude pršať, nebude to možné na dvore v pracovnom odeve vidieť. V tom prípade sa prevedie zatmenie slnka v zasadacej miestnosti, teda niečo, čo sa každý deň nevidí.

Inštrukcie vedúceho prevádzky majstrovi:
Na pokyn riaditeľa závodu dôjde zajtra o 10,00 hodine v pracovnom odeve k zmiznutiu slnka v zasadacej miestnosti.
Riaditeľ dá pokyn či má pršať, čo sa každý deň nevidí.

Inštrukcie majstra parťákovi:
Pokiaľ bude zajtra v zasadacej miestnosti pršať, čo sa každý deň nevidí, zmizne zajtra o 10,00 hodine riaditeľ v pracovnom odeve.

Inštrukcie parťáka k robotníkom:
Zajtra o 10,00 hodine zmizne náš riaditeľ. Škoda, že sa to nedá vidieť každý deň.

Trpezlivá pani učiteľka

18. října 2008 v 22:09 | super-baba |  Príbehy
Pani učiteľka pomáha dieťaťu obuť si malé kovbojské topánky. A dieťa ju poprosilo:
-"Pani učiteľka, pomôžte!"
Tak obaja tlačili, ťahali, stále sa do tých topánok nemohli dostať. A keď sa to konečne podarilo, tak si obaja upotení sadli, chlapček sa pozrie na topánky a hovorí:
-"Pani učiteľka, my sme dali topánky obrátene.."
Tak sa učiteľka pozrela a naozaj. Zachovala však kľud, topánky s menšou námahou dala dole a znovu ich tlačili tentokrát na správne nohy. Potom sa chlapček na topánky pozrie a hovorí:
-"To ale nie sú moje topánky."
Učiteľka sa zahryzla do jazyka, aby nekričala:
-"To si nevedel skôr?" a dávala mu topánky znova dole a chlapček hovorí:
-"To nie sú moje topánky, to sú topánky môjho brata a mama mi ich necháva nosiť!"
Učiteľka už nevedela, či sa má smiať alebo plakať a znovu pomohla chlapčekovi do topánok. A keď mu po tej úpornej námahe pomáhala do kabátu, tak sa spýtala:
-"A kde máš rukavičky?"
A chlapček hovorí:
-"No v topánkach!"

Manželia

18. října 2008 v 22:08 | super-baba |  Príbehy
Muž a žena, ktorí sa nikdy predtým nevideli, sa stretnú v jednom kupé lôžkového vozu. Po prvých rozpakoch sa dohodnú, že žena bude spať na hornom lôžku, muž na tom spodnom. Uprostred noci sa žena zobudí a zobudí aj muža:
- Prosím vás, prepáčte, že otravujem. Mohol by ste ísť požiadať sprievodcu, či by nemal nejakú deku naviac?
Muž hovorí s leskom v očiach:
- Mám lepší nápad. Čo tak zahrať sa na to, že sme manželia...
Žena sa usmeje:
- No, vlastne a prečo nie.
A muž:
- Dobre, tak neotravuj a choď sa opýtať sama...

Kamoši

18. října 2008 v 22:00 | super-baba |  Vtipy
Rozprávajú sa dvaja kamaráti:
- To je hrozné s tou mojou ženou! Stále sa voľačo vypytuje, nestačím jej odpovedať.
- S mojou je to ešte horšie, sama sa pýta, sama si odpovie a potom mi nadáva, že nemám pravdu...

Karamel

18. října 2008 v 22:00 | super-baba |  Vtipy
Kúsok od horiaceho domu sa rozprávajú dvaja chlapíci:
"Počuj, necítiš tu karamel?"
Je to možné, dedo mal cukrovku!"

Reštaurácia

18. října 2008 v 21:59 | super-baba |  Vtipy
Hosť vraví čašníkovi:
- Pán hlavný, prosím vás, nedalo by sa to kurča dopiecť?
- Zdá sa vám málo upečené?
- Čo ja viem, len mi z taniera vyzobáva zemiaky.

Poručík

18. října 2008 v 21:59 | super-baba |  Vtipy
Poručík si zvolá nováčikov a pýta sa ich:
- Je medzi vami niekto, kto sa rozumie elektrine?
- Ja, pán poručík - prihlási sa vojak Šmarc. - Mám elektrotechnickú priemyslovku.
- Výborne vojak. Tak na izbe dohliadni, aby bolo o desiatej večer zhasnuté!

Auto

18. října 2008 v 21:58 | super-baba |  Vtipy
- Prepáčte bola to moja vina, - ospravedlňuje sa žena vodička po zrážke s iným autom.
- Nie madam, - galantne odporuje vodič druhého auta, - bola to len a len moja vina. Videl som predsa, že za volantom vášho auta sedí žena, mal som teda prejsť cez priekopu a počkať v poli, kým prejdete.

Šialené

18. října 2008 v 21:58 | super-baba |  Vtipy
- Pán doktor, rada by som dala svojho manžela k vám na psychiatriu.
- A to už prečo?
- Pretože vždy, keď príde domov z práce, napustí si plnú vaňu vody.
- Tak je iba príliš čistotný.
- Ale on si tam dá veľa peny.
- Vychutnáva si to.
- Ale on sa tam hrá s kačičkou.
- Tak je trochu detinský.
- Ale to je moja kačička!

Blondínka

18. října 2008 v 21:57 | super-baba |  Vtipy
Príde blondínka do obchodu a vraví:
- Nedávno som si u vás kúpila makaróny a chcem ich vrátiť.
- Ale prečo ich chcete vrátiť? - čuduje sa predavač.
- Aha, pozrite sa, niekto ich už vytuneloval!

Zázrak

18. října 2008 v 21:57 | super-baba
Vezie sa veľkopodnikateľ na svojom džípe a zbadá pri ceste akéhosi somráka, ktorý oddychuje. Zrazu luskol prstami a pred ním sa objavila fľaška piva. Somrák ho vrazil do seba a pokračoval v oddychu. Veľkopodnikateľa to zaujalo a tak zastavil a začal somráka pozorovať. Po chvílke somrák opäť luskol prstami a opäť sa zrazu objavilo pivo. Tak sa to niekoľkokrát opakovalo. Veľkopodnikateľ to už nevydržal a obrátil sa na somráka:
- Počuj, človeče, ako to robíš?
- No... mám džina, ktorý plní moje želania - odvetí lenivo somrák.
- Skutočného džina?! Predaj mi ho.
- No, nemôžem ho predať. Ja ho sám potrebujem.
- Pozri! Tu máš kľúče od môjho džipu, tu máš kľúče od mojej novej vily a tu je šek na milón. Predaj mi ho!
- Tak to súhlasím.
Somrák vzal kľúče a šek, vytiahol spod pazuchy starú lampu a dal ju veľkopodnikateľovi. Veľkopodnikateľ utrel lampu, z nej vyletel džin a vraví:
- Počúvam ťa, pán môj! Aké sú tvoje rozkazy?
- Tak! Chcem nové auto, novú vilu, miliardu na účet a kontrolné balíky firiem...
- Moment, pane môj! Neponáhľaj sa! - zastavil ho zázračný sluha, ja som úzko špecializovaný džin! Tak čo si dáš?

Obchod

18. října 2008 v 21:56 | super-baba |  Vtipy
V samoobsluhe tlačí mladý otec vozík s potravinami a vrieskajúcim deckom. Muž takmer nežne opakuje:
"No tak, Albert, kľud. Kľud a žiadne scény. Ukľudni sa..."
Nakloní sa k nemu nejaká pedagogická odborníčka a s uznaním hovorí:
"To je dobre, že s tým dieťaťom rozprávate ako s dospelým. Takto z Alberta vyrastie sebavedomý a vyrovnaný človek."
Otec na to hovorí:
"Pani, mýlite sa. Ja som Albert!"