Prepac... aj ja sa mylim...

Neuveritelny pribeh 2

22. října 2008 v 16:11 | super-baba |  zaujimavosti
Po celý život som robil šoféra z povolania, ako sa nám predtým vravelo. Jazdil som na LIAZke. Mnohokrát mi manželka pri odchode do práci vravela : "Neponáhľaj sa, ja ti už neutečiem, dávaj si pozor."
Išiel som do Bratislavy, ako mnohokrát predtým, a manželka mi povedala pred odchodom : "Netúlaj sa, ale ponáhľaj sa domov, dobre?" Naložil som v Bratislave náklad a vydal sa na cestu domou. Cesta bola strašná. Spustila sa taká hmla, že nebolo vidno ani na krok. Tak som šiel pekne pomaly, veď kam sa ponáhľať? Zrazu som si z ničoho nič spomenul na slová manželky, ktorá ma prvýkrát v živote vyzvala, aby som sa ponáhľal domov. Nedalo mi to, pridal som plyn a vyrazil asi osemdesiatkou domov. Po ceste si v duchu vravím : "Som normálny ? Veď nič nevidím, chceš do niekoho naraziť ?" Ale bol som na diaľnici, tak čo sa mi môže stať ? O chvíľu som videl pred sebou nákladné auto s vlekom. Vravím si : predbehnúť či nie ? Kým som takto rozmýšľal, už som nákladiak predbehol. Po chvíli, neviem ako dlho to trvalo, som počul jasne húkanie sanitky. A nie jednej, ale viacerých. Ten nákladiak, čo som predbehol, sa na diaľnici začal otáčať a v tej hustej hmle došlo k hromadnej havárii kde zahynulo niekoľko ľudí a bolo veľa zranených. Bolo to z Bratislavy do Trnavy.
Pýtal som sa manželky, prečo mi tentoraz vravela, aby som sa ponáhľal domov. No nevedela mi to vysvetliť. Keby som išiel pomaly, ako som predtým, tak pravdepodobne aj ja som v tej kope havarovaných áut. A kto vie, ako by som dopadol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama